Haruki Marukami: Afterdark

Recenze

Vytvořeno 14. 5. 2011 2:00

Autor: Martin Pleško

Veľmi úspešný japonský spisovateľ Haruki Marukami (1949) si po ukončení štúdia na vysokej škole otvoril jazzovú kaviareň v Tokiu. Jazzová hudba sa neskôr stala pomerne častým motívom v jeho próze a pri výbere názvov svojich kníh sa Marukami dodnes inšpiruje jazzovými piesňami. Svetoznámym spisovateľom sa stal už v osemdesiatich rokoch, kedy v Japonsku prekonával všetky rekordy v predajnosti kníh. Z románu Norské dřevo sa iba v Japonsku predalo viac ako štyri milióny výtlačkov.

Marukamiho knihy sa prekladajú do dvadsiatich jazykov. Jeho diela sa niekedy označujú ako „kafkovské“ a v roku 2003 publikoval rozsiahly román pod názvom  Kafka na pobreží . Aj preto mu v roku 2006 bola v Českej republike udelená Cena Franze Kafky. Okrem písania a svojej kaviarne sa venuje aj prekladaniu diel Amerických spisovateľov Francisa Scotta Fitzgeralda alebo Johna Irvinga  do japončiny.

Netradičný názov knihy, ktorú vám teraz predstavíme, lepšie pochopíme z nasledujúceho úryvku:

„V kolik hodin se vlastně rozednívá?“ zeptá se Mari.
Takahaši se podívá na hodinky. „V tuhle roční dobu, no řekněme, v takových 6 hodin 40 minut? Teď jsou zrovna ty nejdelší noci v roce. Ještě bude chvilku tma.“
„Když je tma, tak je člověk furt unavenej, co?“
„Správně bysme totiž v tuhle dobu měli všichni spát,“ řekne Takahaši. „Doby, kdy si lidi začali chodit bez rizika po setmění po venku, jsou totiž z historického hlediska jen docela nedávný. Dřív, když se setmělo, zalezli všichni fofrem do jeskyně a snažili se nějak ve zdraví přečkat noc. A my v sobě máme doteď nastavený hodiny tak, že máme spát, když se setmí.“

Afterdark môžeme výstižne charakterizovať slovami napínavý, detektívny a psychologicky ladení román. V niektorých pasážach môže na čitateľa pôsobiť priam mysticky, pretože dej románu sa odohráva aj prostredníctvom kamery. No v konečnom dôsledku si však uvedomíme, že ide o príbeh veľmi realistický a môže nám pripomínať každodenný resp. každonočný život v meste.

„Televizor je zapnutý. Z obrazovky se na nás dívá Eri v pyžamu. Pohodí hlavou a odhrne vlasy, co jí padají do čela. Tiskne obě ruce na sklo a snaží se nám ze své strany něco říct. Docela jako někdo, kdo zabloudil do prázdné nádrže mořského akvária […].“

Dej sa odohráva v nočných hodinách, od 23.56 hod. do 6:52 hod. nasledujúceho dňa, v nie  veľmi bezpečnejších uliciach Tokia. V centre pozornosti sa nachádzajú Mari a Eri Asai. Sú to sestry, ktoré sú povahovo veľmi rozdielne, ich životné hodnoty sa nezhodujú, a preto sú si navzájom cudzie. No pod vplyvom udalostí onej noci sa priepasť medzi sestrami výrazne zmenší. Postava Mari sa počas noci mení. O Eri toho nevieme veľa, iba to, že potrebuje Marinu pomoc.
Marukamiho štýl písania sa vyznačuje dominantou hlavnou dejovou líniou, ktorá je doplnená o vedľajšie príbehy, ktoré viac či menej súvisia s ústredným dejom. Okrem Mari a Eri Asai autor venuje pozornosť aj iným postávam, osudy ktorých (minimálne ich osudy danej noci) sú nepriamym spôsobom prepletené, a oni sami o tom ani nevedia.
Pozorného čitateľa určite zaujme, akým prirodzeným spôsobom dokázal Marukami do románu zakomponovať prvky moderného života, napríklad počítač, internet, mobil a iné. Pri čítaní niektorých románov podobné moderné vymoženosti na čitateľa pôsobia umelo a v príbehu sa zdajú byť neprirodzené.     

„Muž sedí před monitorem počítače a pracuje, úplně sám. Je to ten samý muž, kterého zachytila bezpečnostní kamera hotelu Alphaville. Muž ve světle šedém baloňáku, co si bral klíč od pokoje 404. Buší do klávesnice všemi deseti naslepo, rychlostí přímo ďábelskou. A přesto, jako by mu prsty v rychlosti skoro zaostávaly za myšlenkami. Rty má pevně semknuté. Výraz kamenný.“

Kniha určite zaujme čitateľa svojou modernosťou a nadčasovosťou, v prípade českého vydania aj obalom. Pri čítaní vás vôbec nenapadne, že máte v rukách román od spisovateľa, ktorý je Japonec, a preto to môžeme považovať za dôkaz takmer dokonalého splynutia západných a východných kultúr. Možno práve preto prekladateľ, Tomáš Jurkovič, číro symbolicky uprednostnil anglický názov pre knihu.
Eventuálnym záujemcom o túto knihu vrelo odporúčam, aby ju čítali večer, pri svetle malej lampy. Napríklad chvíľku pred spaním. Dokonale sa vžijete s dejom románu a výrazne podporíte svoju predstavivosť. Kniha nie je náročná na čítanie, no predsa v sebe ukrýva hlbšiu myšlienku. Pokúste sa ju nájsť sami.  

Ukážky z diela:
Marukami, H. 2007. Afterdark. Praha: Odeon, 2007.