Načo sú nám dejiny?

Recenze

Vytvořeno 16. 7. 2012 2:00

Autor: Veronika Hrabačková

I keď ešte aj niekoľko rokov po rozpade spoločného federatívneho štátu vysielal Slovenský rozhlas obľúbenú motoristickú reláciu Pozor zákruta! aj do Českej republiky,  vývoj v mediálnom prostredí, najmä v akademickom, sa začal v oboch republikách postupne odlišovať. Ponovembrový vývoj v žurnalistickej edukácii si vyžadoval bezprostrednú orientáciu na iný typ odbornej literatúry, a pred touto úlohou stáli vysoké školy oboch krajín.

Napriek tomu, že východiskové podmienky v žurnalistickom školstve v Českej republike i na Slovensku boli rovnaké – predchádzajúca orientácia na sovietsku žurnalistickú školu, dozvuky straníckeho vplyvu na médiá, absencia nového autorského zázemia – , rýchlejšie a lepšie sa s prestavbou žurnalistickej edukácie vysporiadali v Českej republike.  Pozornosť sa tu sústredila predovšetkým na sprístupnenie diel svetových autorít z mediálnej oblasti, čo umožnilo vzelávací proces rýchlo doplniť potrebnou literatúrou.  Od prekladových textov (z ktorých dodnes profituje aj Slovensko) bol potom už len krok  k autorským vedeckým dielam, nezaťaženým minulosťou, pod ktoré sa podpisuje nová generácia mediálnych teoretikov.

Na Slovensku je tento proces pomalší, možno práve pre jazykovú prístupnosť českých prekladov sa prekladmi svetových teoretikov nikto systematicky nezaoberá, a tak sa súčasný slovenský autorský potenciál orientuje čiastočne na reedície starších, upravených textov a primárne, no nie systematicky, na pôvodné štúdie. Rozsahom sa z nich vymyká projekt Dejiny svetových novinárstiev, ktorý rieši  v rámci výskumnej úlohy Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity svätého Cyrila a Metoda. Na prelome predchádzajúcich dvoch rokov sa tak zrodila ako prvý zväzok rovnomenná publikácia Dejiny svetových novinárstiev (anglického a amerického), ktorý z Českej republiky odborne recenzovala Barbara Köpplová.  Druhý zväzok, zaoberajúci sa vývojom francúzskeho a nemeckého novinárstva,  by mal vyjsť v tomto roku. 

Štruktúra oboch zväzkov je rovnaká – úvodnú časť tvorí žurnalistika v periodickej tlači (v prvej publikácii ju spracoval Juraj Vojtek), druhú žurnalistika v rozhlase (Imrich Jenča),  v televízii (Ján Višňovský), krajanská tlač (Pavol Holeštiak) a chronológia spracovaných dejín (podklady pripravovali všetci autori).  Obsiahla publikácia (448 s.) ponúka teda ucelený pohľad na vývoj jednotlivých médií, pričom, ako uvádza editor knihy, predkladaný text nechce byť len kopou faktov, aj keď bez nich si len sotva možno dejiny predstaviť.  Určený je, ako zvyčajne v takýchto prípadoch, predovšetkým študentom žurnalistických škôl, no i všetkým ďalším záujemcom. 

V tejto súvislosti je však asi na mieste položiť si otázku, kto by mali byť tí ostatní záujemcovia? A ďalšia, vyplývajúca z predchádzajúcej – je vôbec potrebné písať v dobe internetu takúto obsiahlu kroniku, navyše ak sa týka reálií, sprostredkovaných autorom predovšetkým z iných literárnych prameňov? Pokúsme sa teda odpovedať najprv na otázku, pre koho by mohol byť text zaujímavý. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že spracovaná problematika nemá s našim (a teda aj českým)  mediálnym prostredím (prirodzene okrem krajanských médií) takmer nič spoločné, možno akurát tak rovnako štrukturované médiá na tlačené a elektronické.  Kto sa však o problematiku masovej komunikácie zaujíma bližšie, určite vie, že historický vývoj médií je na oboch kontinentoch odlišný, ak sa v Európe napríklad elektronické médiá vyvíjali v štátnom záujme, v Amerike sa od prvopočiatkov stali predmetom podnikateľskej súťaže, a tak sa v podstate vyvíjajú až do súčastnosti.  Až oveľa neskôr sa tam objavilo vysielanie vo verejnom zájme, ktoré funguje s výraznou podporou štátu, teda s čímsi, čo je v našich republikách ostro kritizované. A pretože duálny vysielací systém na Slovensku i v Českej republike predstavuje kombináciu súkromných i verejnoprávnych záujmov, pre pochopenie ich vzťahov v kontexte vývoja je recenzovaná publikácia nepochybne prínosným textom. 

Aj odlišnosť autorských domicilov vo vzťahu k spracovávaným reáliám možno niekedy považovať za výhodu, nezainteresovaný pohľad môže mnoho faktov a udalostí radiť do nových kontextov.  Pozitívom publikácie je aj jej komplexnosť, dejiny médií sa totiž doteraz zvykli spracovávať zväčša podľa jednotlivých druhov médií, no a za novinku možno považovať aj zaradenie samostatnej časti o histórii krajanských médií, i keď tento text sa už o spoločnú česko-slovenskú históriu neopiera. 

Knihu Dejiny svetových novinarstiev vydala Fakulta masmediálnej komunikácije UCM